|
HISTÓRIA OBCE
| Obec bola osídlená na konci doby bronzovej, o čom svedčí lužické popolnicové pohrebisko. Prvá písomná zmienka je z roku 1230 ako Terra Príbouch a jej názov je odvodený z mena známeho Priboša. Pôvodne zemianska obec ležala na starej historickej ceste z Ponitria, bolo tu prekladište pošty a tiež sa tu konali župné zhromaždenia. V 15. stor. tu bola postavená kaplnka svätého Šimona a Júdu, patrónov obce, pôvodne bola gotická a polodrevená. V roku 1783 tu bola založená evanjelická latinská škola, ktorá začala dôležitú dvestoročnú históriu rozvoja vzdelávania na území Príboviec s významom aj pre ďalšie okolité obce. V roku 1812 tu začala fungovať jedna z troch tabakových továrni na území dnešného Slovenska. Postavením železnice na trati Martin - Zvolen v roku 1872 vznikol priestor pre rozmach ďalších hospodárskych odvetví. Sídlo si tu našli aj dve píly, drevosklady lesov, výrobňa poľnohospodárskych strojov a neskoršie pareníc.
|
| |
 |
| |
SYMBOLY OBCE
Obecné symboly Príboviec navrhol heraldik Prof. PhDr. Jozef Novák, Dr.Sc. Vychádzal pri tom z historických prameňov, predovšetkým z posledného známeho pečatidla obce z roku 1845. Jeho odtlačok sa našiel na dokumentoch z roku 1866 a 1867. Rok vzniku peečtidla je vyrytý v kruhopise * PRIBOCZ . HELYSEG . PECSETIE 1845. V strede pečatného poľa je vyrytý symbol obce, ktorý upozorňuje na miestne poľnohospodárstvo. Na pažiti stojí veľký snop, po jeho stranách z pažite vyrastajú dve palmové ratolesti. Nad snopom je hviezdička a polmesiac s tvárou.Toto erbové pečatidlo sa používalo do začiatku 20. storočia.
Navrhnuté obecné symboly posúdila a odporučila heraldická komisia Ministerstva vnútra SR a príbovské obecné zastupiteľstvo ich na zasadaní 16. decembra 1997 (uznesenie číslo 26) schválilo takto:
Erb obceV červenom štíte nad zelenou oblou pažiťou zelenými ratolesťami ovenčený zlatý klas, nad ním strieborná osemhrotá hviezda a strieborný privrátený mesiac s tvárou.
Vlajka obceVlajka obce pozostáva zo siedmich pozdížnych pruhov vo farbách bielej (1/8), zelenej (1/8), červenej (1/8), žltej (2/8), červenej (1/8), zelenej (1/8) a bielej (1/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
|
|
| |
|
| |
ZAUJÍMAVOSTI
| Medzi zaujímavosti Príboviec patria národné kultúrne pamiatky, ktorými sú rímskokatolícky kostol zasvätený Sv. Šimonovi a Júdovi (súpisné číslo 183) a kúria Szimónyi (súpisné číslo 25), ale tiež príbovské zvony.
Renesančný zvon z roku 1591
Historicky vzácny zvon ukrýva veža kostola Sv. Šimona a Júdu. Kvalita zvona je výborná. Je ladený v tóne F, má krásny a hlboký zvonový hlas. Šírka jeho spodného priemeru je 69 cm, výška 62 cm a dĺžka mohutného srdca je 72 cm. V spodnej časti je mohutne podkasaný a rozšírený úderový veniec.Zvon patrí k ojedinelým renesančným pamiatkam tohto druhu v Turci a aj keď nenesie žiadnu výtvarnú výzdobu, jeho historickú hodnotu zvyšuje nápis a datovanie. (Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Eva Ševčíková)
Nápis na zvone: VERBUM DOMINI MANET ETERNUM. IN ANNO DOMINI 1591
V preklade to znamená: Slovo Pánovo buď zachované naveky. Roku Pána 1591
Evanjelická zvonkohra
Zvonkohra umiestnená vo veži evanjelického a. v. kostola je zložená z troch zvonov. Zvonkohra je najmohutnejšou zvonkohrou v celom Turčianskom senioráte a pravdepodobne aj najkrajšou. Odliata bola v roku 1926 v známej zvonolejárskej dielni BUŘIL a RISS v Kuklenách.
Zvon Dr. Martina Luthera váži 600 kg. Šírka zvona je 101 cm, výška 80 cm a dĺžka srdca 118 cm. Zvon je ladený do tónu G.
Nápis na krku zvona: HRAD PREPEVNÝ JEST PÁN BÚH NÁŠ
Zvon "Boží baránok" váži 1200 kg. Šírka zvona je 125 cm, výška 95 cm a dĺžka srdca 137 cm. Zvon je ladený do tónu E.
Nápis na krku zvona: AJ BERÁNEK BOŽÍ KTERÍŽ SNÍMA HŘÍCH SVĚTA, JÁNA 1.29
Zvon ukrižovaného Pána Ježiša Krista váži 450 kg. Šírka zvona je 90 cm, výška 70 cm a dĺžka srdca 101 cm. Zvon je ladený do tónu A.
Nápis na krku zvona: KLEKEJME PŘED HOSPODINEM STVORITELEM NAŠÍM, ŽALM 35,6.V.
|
|
|
|
|
|
| POLOHA OBCE
|
Príbovce ležia v žilinskom kraji, v regióne Turiec, okres Martin. Geograficky má obec polohu v centre regiónu a už od svojho vzniku leží na križovatke dôležitých ciest celoslovenského významu, ktoré spolu so železničnou traťou tvoria spojenie s mestami stredného Slovenska. Najvýznamnejšou je práve cesta spájajúca Príbovce s mestom Martin - kultúrnym centrom Slovákov s významnou slovenskou históriou. Od tohto najväčšieho mesta regiónu je obec vzdialená len 8 km smerom na juh. Južným smerom pokračuje spomínaná cesta do neďalekého kúpeľného mesta Turčianske Teplice. Križovatka ciest v Príbovciach je charakterizovaná aj ďalšou dôležitou cestou smerom na Prievidzu. Spája obec so susednou Valčianskou dolinou, kde sa nachádza atraktívne lyžiarske stredisko. Cesty poskytujú spojenie aj s ďalšími zaujímavými miestami cestovného ruchu v blízkom okolí i v celom regióne.
Región, v ktorom obec leží, je geograficky charakterizovaný Turčianskou kotlinou. Na juhu je ohraničený Kremnickými vrchmi, na východe Veľkou Fatrou, na severe a západe Malou Fatrou a na juhozápade Žiarskym pohorím. Príroda v okolí obce je bohatá na krásne scenérie, rôznorodosť a vzácnosť živočíšnych a rastlinných druhov - Národný park Malá Fatra a Národný park Veľká Fatra. Obcou preteká najdôležitejšia rieka regiónu Turiec, dlhá takmer 78 km. Rieka je vyhlásená za chránené nálezisko hlavátky a za Národnú prírodnú rezerváciu (od r. 1966). Zemepisná poloha obce Príbovce je 49° 0' 0" s. z. š, 18° 53' 0" v. z. d., nadmorská výška 422 m n. m.
Obec má kataster s rozlohou 5 970 730 m2 a susedí s katastrami obcí Benice, Rakovo, Ďanová, Necpaly, Košťany nad Turcom a na krátkom úseku aj s katastrami obcí Trebostovo a Trnovo. Intravilán obce je na južnej časti ohraničený cestou I. triedy č. 65 a tokom Blatnického potoka, na západnej strane riekou Turiec. Spomenuté vodné toky sú zároveň prirodzenou hranicou s blízkymi Benicami a Rakovom a jedinou deliacou čiarou medzi obytnými domami týchto troch susediacich obcí. Územný kód obce je 512524.
|
|
